ÚVAHA - výhovorky

"Vo vseobecnosti VYHOVORKY reprezentuju nedostatok sily a presvedcenia postavit sa za svoje konanie. Sú reakciou vyplývajúcou zo strachu, nedostatku sebadovery. Sú unikovou reakciou, výhybkou na priamej ceste. Pouziva ich “malý voci velkemu”, slaby voci autorite. Je mnoho situácií, kde nie sú potrebné a je prejavom zrelosti sa im vyhnúť. Tie situácie sú o tom, že by človek mal dokázať nájsť svoju vnútornú silu a schopnosť postaviť sa za svoj pocit, rozhodnutie či postoj.

Vyhovorky však majú aj sirsi rozmer, povod a teda aj použitie. Moralne hladisko vyhovorky a ich pouzivanie odsudzuje. Druhé hľadisko však môže zastávať zváženie toho, koľko “pravdy” dokáže situácia a jej účastníci ustáť. Čo ešte dáva zmysel, čo reálne posúva. Čo sme schopní stráviť a prijať.

V týchto mojich kratkych zopar riadkoch si neberiem rolu edukujucej. Prave naopak, rada by som poukazala aj na situacie, kde stojí za to, zavolať si výhovorku na pomoc.
Je to práve vtedy, kedy výhovorky mozu byť dokonca rozumnejšim, súcitnejším riešením. Alebo dokonca obrannym stitom. Štítom, ktorý chrani, udrziava v bezpeci. A to v situáciách, kedy z roznych dôvodov nedokazeme stat hrdo vystaveni voci sudom okolia.

Zbavit sa pouzivania vyhovoriek v komunikacii rata totiz so SILOU NA OBOCH STRANAĆH. Na jednej strane silu toho, kto sa za svoj postoj, alebo konanie postavi a je schopný povedať namiesto výhorky často aj boľavú pravdu. Je tu však aj druha strana a jej aktuálna schopnosť/pripravenosť túto bolavú, často krutú pravdu zrelo ustat a prijat.
Ak je na ktorejkolvek strane vahanie, neistota, nepripravenosť či ne-sila, vyhovorka do komunikácie rýchlo vklzne.

Zvážiť, kedy je výhovorka menej surovým a viac zmysluplným riešením pre obe strany, je naozaj "malé umenie". A zaroven úvaha na hlbšie zamyslenie sa..